Krásny daždivý deň a ja sa trepem bohviekam s vakom plným oblečenia. krátke gate, dlhé gate, tričko, mikina. ideme hrať paintball. spolužiak to niekde vyhral, radšej nechcem v záujme zachovania svojho duševného kľudu vedieť kde:) stretávame sa, naša trieda v okresanom počte, známi zo školy aj neznámi. zatiaľ:) už len cesta do skladu a na jeho tretie poschodie bola zaujímavá. lepšie by ju nevymyslel ani tvorca počítačových hier. vnútro budovy po vstupe mi začalo nápadne pripomínať kultový horor silent hill. na moje počudovanie ho skoro nikto nevidel. ja asi 3krát. no ale nevadí. stúpame po schodoch, keď nás zozadu nastraší spolužiak. velebený výherca. môj výkrik otrasie budovou, moja srdcová frekvencia sa minimálne zdvojnásobí a on sa teší ako malé decko. akcia splnená. a inak ho máme všetci veľmi radi:) zoskupenie magic 12 dorazilo do cieľovej rovinky, 3 baby, 9 chalanov, ak viem počítať. víta nás bojové prostredie, drevené steny, maskáčové kombinézy a výstrely zbraní. jedna kamoška to vzdáva hneď. tak sa obliekame my zvyšní. spolužiak velí čo najmenej vrstiev, bude vám strašne horúco. naproti tomu ďaľší chalan odporúča radšej sa obliecť, zásahy budú menej bolieť. no som zvedavá. nakoniec ostávam len v tričku a dlhých nohaviciach. a ochrannej veste a veľkom overale a helme a rukaviciach. a v ruke zvieram moju zbraň nabitú na 100. na začiatok. v bojovej zóne dostávame inštrukcie. nikdy si neskladať helmu, zaistiť zbraň, nestrielať na hlavu a na vzdialenosť meter, dva. a veľa iných. už si ich nepamätám. so spolužiačkou sa na seba len pekne usmievame a mne sa parí z hlavy. a nielen z toho strašného tepla v kukliach od hlavy po päty. 3 zapískaniami sa začína hra. počujem 3 zapískania. a stále neviem čo mám robiť. ale bežím dopredu teda. schytávama zásah do brucha. a so vztýčenou pravou rukou odchádzam. to je znamenie, že ste out a opúšťate bezpečne hru. nikto by do vás už nemal páliť. ale stane sa. no a tak sa to cyklicky opakuje. zaznie písknutie, bežíte, schovávate sa, vyhodnocujete situáciu, zameriavate, strielate, plazíte sa, ste trafený, odchádzate, zaisťujete zbraň, skladáte si masku, čistíte sa, pijete, kecáte, nasadzujete si masku, odisťujete zbraň, počujete písknutia, bežíte... proste haluz maximálna. vrelo odporúčam. len to trocha ide do peňazí... zásah bolí, podľa toho kam. najviac asi do stehna. čo viem. zatiaľ mám 2 modriny. možno mi neskôr pribudnú ďaľšie. ale dá sa to prežiť. skoro som spolužiakovi odstrelila hlavu, keď sa vynoril spoza prekážky, ale inak fakt v pohode.