miro
meno: Miro
vek: 31
bydlisko: Zvolen
vášne: VHT, cyklistika, cestovanie
Počet zobrazení: 2532 | Pútavosť: 8.38

A tak sme na druhý deň čakali v centre istého Paťa, ktorého sme sa dočkali (začalo to dobre). Ahoj-ahoj ahoj... a tak, a šli sme vyzdvihnúť akéhosi Miňa.
O pár chvíľ, za svetla, vysadáme, v Tatranskej Polianke, a vyrážame na zahrievaciu prechádzku ku Sliezskemu domu. Snehu začalo byť požehnane.
Keď sme otvorili dvere na Dome, najprv sme sa uchýlili do tzv. reštaurácie. "S-s... ako sa henten volá?" "To je nejaký herec." - hovorí Paťo. (neskôr sme dotyčného identifikovali ako výraznú osobnosť našej politickej scény - Ľ. Kaníka, ba čo viac bol samotným vlastníkom onej známej tatranskej ubykácie) Poďme sa vraj ubytovať - ktosi zabil. A tak zažívame ďalší šok. Recepčná nám vraví 690 SK. "Ako prosím?!?!?!" - premýšlam či som dobre počul. "690 SK." "Dokopy?" "Nie, jedna osoba/noc." "Fúúúúúú." Tak nejak takto to vážení chodí na Sliezskom dome + nak si ich vypýtajú, ale nie za basu druhej nápravnej skupiny!!!
OK. Trochu sme sa "ukľudnili", ľahli sme, a keď sme sa ráno budili vyzeralo to asi takto: "vstááááávajte!" "uhmmmm..." - sypel Paťo. "Koľko je....?" "4:30" "Fúúúúú..." " ...ja som....." A tak sme sa nejako pozbierali a o cca 5:30 stojíme pri Velickom pliesku. Fúka prebúdzajúci vietor a niekoľkí s nás stále nevedia koľká bije. Ale jedno bolo jasné, sme pod Gerlachom. Čo už nám zostáva.
Z východu, alebo je to už možno severo-východ, vystupujeme strmým Krčmárovým žľabom. Postupne vychádza slnko. Za nami sa pýši Lomničák. Sneh je fajn.
Po cca 1 hodine sme nad Gerlachovským kotlom, kde nás čakalo niekoľko svážnicových hrebienkov a medzihrebienkových strmých svahov so zamrznutým snehom. Tu sa Miňo chystá otočiť, ale to ešte netuší, že pri ňom stojí najväčší filozof (ešte, že sa nezabil). A tak ideme ďalej všetci. Postupovali sme na západ ponad oný kotol a potom mierne na severozápad. Tam sme striedavo zostúpili a vystúpali niekoľko lavínových svahov. Mohla byť tak 3 - 4ka na Z, S-Z svahoch. Čudujem sa, a ďakujem svojim dobrým krokom, že sme žiadnu nepustili. Miestami to bola čistá paranoja.
Traverzom ponad kotol, a dalej, dorážame nad Batizovský žľab. Tam sa v zime zdolá takmer 70° desať metrov dlhé stúpanie a ste tam. Už len pár krokov a uvidíte kríž!
Dole Batizovským to po pätách bola hračka, až na Ivku. Vieme, že pod nami sa nachádza Batizovská próba, t.j. 50 - 60m vysoký kolmý prah, okrem toho s vytrhanými reťazami. A tak nám museli postačiť sporadické kovové stupy. Osobne ja som mal najťažšie obdobie tesne nad próbou. Bolo tam asi tak 15m strmé pole takmer ľadu a pod ním oná stena.
Bacha! I tam sa dajú zažiť, VEĽMI PERNÉ CHVÍLE. (z našej skúsenosti) S pozdravom Paťo Vodca, Miňo Pionier, Ivka Odvážna a ja, Miro Píšuci.
návrat späť...?
Výstup na Gerlach

Výstup na Gerlach, 9. apríl 2007
A tak sme na druhý deň čakali v centre istého Paťa, ktorého sme sa dočkali (začalo to dobre). Ahoj-ahoj ahoj... a tak, a šli sme vyzdvihnúť akéhosi Miňa.
O pár chvíľ, za svetla, vysadáme, v Tatranskej Polianke, a vyrážame na zahrievaciu prechádzku ku Sliezskemu domu. Snehu začalo byť požehnane.
Keď sme otvorili dvere na Dome, najprv sme sa uchýlili do tzv. reštaurácie. "S-s... ako sa henten volá?" "To je nejaký herec." - hovorí Paťo. (neskôr sme dotyčného identifikovali ako výraznú osobnosť našej politickej scény - Ľ. Kaníka, ba čo viac bol samotným vlastníkom onej známej tatranskej ubykácie) Poďme sa vraj ubytovať - ktosi zabil. A tak zažívame ďalší šok. Recepčná nám vraví 690 SK. "Ako prosím?!?!?!" - premýšlam či som dobre počul. "690 SK." "Dokopy?" "Nie, jedna osoba/noc." "Fúúúúúú." Tak nejak takto to vážení chodí na Sliezskom dome + nak si ich vypýtajú, ale nie za basu druhej nápravnej skupiny!!!
OK. Trochu sme sa "ukľudnili", ľahli sme, a keď sme sa ráno budili vyzeralo to asi takto: "vstááááávajte!" "uhmmmm..." - sypel Paťo. "Koľko je....?" "4:30" "Fúúúúú..." " ...ja som....." A tak sme sa nejako pozbierali a o cca 5:30 stojíme pri Velickom pliesku. Fúka prebúdzajúci vietor a niekoľkí s nás stále nevedia koľká bije. Ale jedno bolo jasné, sme pod Gerlachom. Čo už nám zostáva.
Z východu, alebo je to už možno severo-východ, vystupujeme strmým Krčmárovým žľabom. Postupne vychádza slnko. Za nami sa pýši Lomničák. Sneh je fajn.
Po cca 1 hodine sme nad Gerlachovským kotlom, kde nás čakalo niekoľko svážnicových hrebienkov a medzihrebienkových strmých svahov so zamrznutým snehom. Tu sa Miňo chystá otočiť, ale to ešte netuší, že pri ňom stojí najväčší filozof (ešte, že sa nezabil). A tak ideme ďalej všetci. Postupovali sme na západ ponad oný kotol a potom mierne na severozápad. Tam sme striedavo zostúpili a vystúpali niekoľko lavínových svahov. Mohla byť tak 3 - 4ka na Z, S-Z svahoch. Čudujem sa, a ďakujem svojim dobrým krokom, že sme žiadnu nepustili. Miestami to bola čistá paranoja.
Traverzom ponad kotol, a dalej, dorážame nad Batizovský žľab. Tam sa v zime zdolá takmer 70° desať metrov dlhé stúpanie a ste tam. Už len pár krokov a uvidíte kríž!
Dole Batizovským to po pätách bola hračka, až na Ivku. Vieme, že pod nami sa nachádza Batizovská próba, t.j. 50 - 60m vysoký kolmý prah, okrem toho s vytrhanými reťazami. A tak nám museli postačiť sporadické kovové stupy. Osobne ja som mal najťažšie obdobie tesne nad próbou. Bolo tam asi tak 15m strmé pole takmer ľadu a pod ním oná stena.
Bacha! I tam sa dajú zažiť, VEĽMI PERNÉ CHVÍLE. (z našej skúsenosti) S pozdravom Paťo Vodca, Miňo Pionier, Ivka Odvážna a ja, Miro Píšuci.
Počet príspevkov: 1 Pridaj príspevok
Vizitka služby Výstup na Gerlach - hosť / 19.11.2010 14:34 [Reaguj]
www.galeriaslovakia.sk/detail.php?idfoto=7100
Ak chcete pridať príspevok do tejto diskusie, musíte sa prihlásiť.

www.galeriaslovakia.sk/detail.php?idfoto=7100
Ak chcete pridať príspevok do tejto diskusie, musíte sa prihlásiť.
O autorovi
Rubriky
Kalendár
Hľadaj v blogoch
Napíšte odkaz
Napíšte odkaz blogerovi
Prihlásenie
Akcie