O tom co ma tesi-trapi na nasom malom-velkom Slovensku
blog.galeriaslovakia.eu/bloger
Počet zobrazení: 2283 | Pútavosť: 6.54

Láska na celý život

 
Hneď na začiatok by som chcel napísať,  že Domašu milujem z celého svojho srdca. Odpusť moja drahá polovička, ale poznám ju skoro tak dlho ako teba a myslím, že aj ty ju miluješ a ja na to vôbec nežiarlim. Myslím, že ju milujú aj naše deti, veď tam prežili svoje detské letá v stane na polostrove Krym.  Mimochodom, nie že by sa mi názov Krym páčil, ale vžilo sa to a v dobe, keď tomuto miestu prischol tento názov, Krym pre náš znamenal niečo lepšie a tak aj Domaša nám pripadala viac nóbl, i keď sme po tom vlastne netúžili. Nám stačilo, že na jednom mieste sa zišlo raz do roka pár známych a pod stanmi , podomácky zbúchanými prívesmi a “prepychovo” prerobenými obývacími Aviami sme prežili pár pohodových týždňov v inom svete. Decká po pol minúte príchodu už vedeli,  kto zo starej minuloročnej partie je tu zas a pre nás dospelých bol len problém dať im najesť, keď si samozrejme na to spomenuli. Roky ubiehali, prišla puberta a zrazu naše deti už nemali záujem o dovolenky na Kryme. Zmenil sa aj svet ..., no ako to povedať, otvorili sa hranice. Tak  sme samozrejme vyrazili smer Taliansko, Grécko, ... Boli sme radi, že sme to s nimi ešte stihli a mohli po prvýkrát v živote aj niečo vidieť,  niečo zaujímavejšie a s dlhšou históriou ako polostrov Krym na Domaši.
Potom sa deti rozutekali do sveta, za všetky možné moria a oceány a naša Domaša akosi pobledla.  Ale myslím si, že sme ju stále milovali, skôr tak trochu platonicky, ale v srdci nám zostala. Občas sme tam sami, bez detí,  zaskočili počas horúčav na jeden deň už len ako víkendoví opaľovači, nemáme to tam ďaleko. Stačila chvíľa, pohľad na zvlnenú hladinu, kopce a stromy naokolo, trblietanie slnka na hladine a hneď  to pri srdci stislo. Zaplávať si v sladučkej, teplej a čistej vode (na čistotu vody v Domaši nedáme dopustiť, len treba prekonať počiatočnú bariéru). Nevyrovná sa tomu kúpanie v žiadnom mori.  A tak sme si nakoniec zabezpečili  murovaný  príbytok na Domaši a trávime tam znovu letá a vzdialené moria a oceány nám prestali chýbať.  Ale zase musíme dodať,  že ani zbytku sveta asi nechýba Domaša. Zrejme ju zbytok  sveta nemiluje tak nekriticky a bláznivo ako my. Láska je asi slepá.
Tak trochu sa nám ale otvorili oči počas tohto leta. Bolo to kruté prebudenie. Naša láska zostarla a vôbec sa o seba nestará.
Tohto leta nebolo počasie v našom dovolenkovom období také žhavé ako po iné roky.  Za to štvrťstoročie sa s  Domašou poznáme, leto v našom termíne nevyšlo len párkrát. Nebolo veľmi horúco a tak sme mali čas sa plaviť aj na iné strediská Domaše – Evu, Kelču, Dobru, Moniku a polostrov  “Krym”.  Veľa veci sa za posledných 20 rokov na Slovensku zmenilo k lepšiemu, prípadne sa aspoň zmenilo, ale Domaša zostala nedotknutá.  Na jej neupravených brehoch boli rozostavané stany starých známych vzorov , podomácky zbúchané prívesy, osady maringotiek  a  dokonca ešte aj pár “prepychovo” prerobených obývacích historických Avií.  Kelča,  s jedným bufetom ako tak ušla, (rybári si určite nesťažovali), na Evu z terasy reštaurácie sa dalo pozerať a na Dobrej  dojem výrazne zlepšila príjemná obsluha v hoteli.  To najhoršie nás ale čakalo na kedysi prepychovom stredisku Monika. Pamätáme si časy, keď bola tak beznádejné plná, že sme nenašli miesto na parkovanie a museli ísť inde.
Naše plávadlo sa nedalo ani pristaviť ku brehu, keďže medzi vodou a brehom sa tiahol pás plávajúcich odpadkov, široký asi meter. Zdalo sa nám, že Domaša plače. Aj my sme v srdci nariekali pri pohľade na ten úpadok a skazu. Vystúpili sme na breh, sprevádzaný pohľadom tých pár ľudí, roztrúsených po veľkej neupravenej pláži, zarastenej skoro meter vysokou nepokosenou trávou.  Na mieste pre stany, ktoré bolo kedysi plné, stáli dva osamotené stany, ktorých majitelia asi vedeli, do čoho idú. Mali totiž so sebou kosu a tak si tú trávu pokosili sami. Búdky na občerstvenie pozatvárané a až hore nad cestou Koliba. Zašli sme si tam na obed. Výhľad na Domašu nádherný, obsluha príjemná, jedlo rýchle a lacné. Kde by ste si mohli dať spolu za 8 EUR kompletné dva obedy s polievkou, dve pivá a ešte dať aj slušné sprepitné. Ináč Koliba sa nezmenila za posledných 20 rokov, dokonca aj schody sa už rozpadávali. Jedinou výnimkou, bol veľký nápis na  prízemí pod schodmi : GO-GO bar, hore bez , vstupné 100 Sk. Asi posledné lákadlo strediska Monika.
Po obede sme zašli na pláž, že si ešte pred odplávaním, predsa len trochu zaplávame. Medzi plastovými fľašami  sa špliechali poľsky hovoriace deti. Myslím, že na túto dovolenku asi nezabudnú. Nevydržali sme vo vode dlho, aj pre nás to bolo nezabudnuteľné.
Ale, aby som nezabudol, na Monike bolo aj niečo prepychové. Na stráni nad plážou supermoderná hacienda obohnaná dvojmetrovým kamenným múrom.
Na plávadle na vode sme sedeli chvíľku mlčky. Škoda slov, prípadne hľadania odpovede na otázku „PREČO?“  Veď nie sme malé deti.  
V televízií nedávno prebehli správy o utopených na Domaši a  že vraj prečo nie sú plavčíci na plážach? Odpoveď jedného prevádzkára reštaurácie bola, že obec nemá ani na odvoz smetia a pokosenie, nie to ešte na plavčíka.
V článku v jedných novinách sme si dávnejšie prečítali , že v minulosti jedna z  najbohatších obcí, pod ktorú patrí aj stredisko Monika, je momentálne v exekúcii. Bývalý starosta podpísal niečo, čo mu niekto múdry podstrčil a z niekoľko sto tisícového dlhu sa stal pár sto miliónový dlh. Najvyšší súd našej mladej republiky potvrdil, že to tak má byť.
Čo na záver? Z našej lásky, Domaše,  sa stáva ohlodaná kosť. Dá sa ti pomôcť Domaša? Musí to tak byť? Stroj na peniaze pracuje tak dokonalo, že sa už nedá zastaviť?
Dosť melanchólie,  zdá sa,  že supy už nezadržateľne  lietajú nad krvácajúcou Domašou. Asi  im už nič a nikto nezabráni a zhltnú ju. Nám z nej nezostane ani kúsok. Škoda, my si už inú lásku nenájdeme.

návrat späť...?

Počet príspevkov: 2 Pridaj príspevok

 Toho roku je to lepsie - wix / 31.07.2009 10:19 [Reaguj]
Vraj o stredisko Monika sa toho roku stara obec Jasenovce. Stredisko bolo pokosene, ciste, fungovali sprchy aj toalety. Bolo tam podstatne viac ludi a aj nejake atrakcie. Boli sme sa najest v restauracii Koliba. Denne menu, chutne a s polievkou, za 2.95EUR - asi nalepsia cena na Domasi. Boli sme na dvoch inych miestach na Domasi, cena bola viac ako dvojnasobna a jedlo nic moc.

 hu - acko666 / 16.03.2009 21:31 [Reaguj]
+++

Ak chcete pridať príspevok do tejto diskusie, musíte sa prihlásiť.
O autorovi
bloger

Clovek vychodny...
Rubriky
Kalendár
<< Október 2017 >>
Po Ut Str St Pi So Ne
            1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31          
Hľadaj v blogoch
 
    
Napíšte odkaz
Napíšte odkaz blogerovi

Váše meno/prezývka

Váš e-mail

Predmet

Text odkazu

Kontrolný reťazec*:

Prihlásenie
meno
heslo
Akcie